Prečo nikotín „upokojuje“, aj keď je stimulant?

Nikotín mnohí opisujú ako niečo, čo ich dokáže upokojiť, pomôcť pri strese alebo „vyčistiť hlavu“; zároveň však patrí medzi stimulanty, teda látky, ktoré telo nabudia a zrýchľujú. Ako je možné, že jedna a tá istá látka pôsobí tak protichodne?

Z článku sa dozvieš, prečo ti nikotín prináša pocit úľavy, čo sa pri tom deje v mozgu a prečo toto „upokojenie“ nie je také nevinné, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Nikotín = stimulant. Čo to znamená?

Stimulanty sú látky, ktoré aktivujú centrálny nervový systém – zrýchľujú srdcovú činnosť, zvyšujú bdelosť, zlepšujú pozornosť a na krátky čas znižujú pocit únavy. Nikotín patrí medzi ne, hoci sa často mylne vníma ako látka na „uvoľnenie“.

Po vstrebaní do tela nikotín rýchlo prechádza do mozgu, kde spúšťa sériu reakcií. Aktivuje nikotínové receptory, vďaka čomu sa uvoľňuje dopamín a ďalšie neurotransmitery. To spôsobuje rýchle zvýšenie pulzu, krvného tlaku a celkovej fyzickej aj psychickej bdelosti.

Je to podobné ako pri kofeíne – len s tým rozdielom, že nikotín má vyšší návykový potenciál a intenzívnejší účinok na nervový systém.

Ako nikotín pôsobí v mozgu?

Keď sa nikotín dostane do tela, do mozgu prenikne veľmi rýchlo – často už do niekoľkých sekúnd. Viaže sa na tzv. acetylcholínové receptory, ktoré sú prirodzene určené pre látku acetylcholín.

Mozog tak nikotín „číta“ ako vlastný signál a okamžite naň reaguje.

Táto aktivácia spúšťa uvoľňovanie viacerých neurotransmiterov. Dopamín vytvára pocit odmeny a uspokojenia, noradrenalín zvyšuje bdelosť a pozornosť a serotonín ovplyvňuje náladu. Práve táto kombinácia spôsobuje, že účinok nikotínu je rýchly, výrazný a pre mozog veľmi „presvedčivý“

Mozog si tento efekt rýchlo zapamätá. Keďže ide o intenzívnu a opakovanú stimuláciu, vytvára sa návyk – mozog začne nikotín vnímať ako skratku k lepšej nálade, sústredeniu alebo úľave.

A práve tu sa začína paradox, prečo stimulant môže pôsobiť ako niečo upokojujúce.

Prečo cítiš po nikotíne upokojenie?

Pocit upokojenia po užití nikotínu nie je výsledkom toho, že by táto látka priamo tlmila stres; ide o úľavu od nepohody, ktorú samotný nikotín predtým spôsobil. Ak si naň telo zvykne, rýchlo sa naučí „pýtať si“ ďalšiu dávku – a keď ju nedostane, objavujú sa abstinenčné príznaky:

• podráždenosť, 
• napätie,
• nervozita.

V momente, keď nikotín znovu vstúpi do tela, mozog zaznamená dočasnú rovnováhu – neurochemické procesy sa „upravia“, človek sa cíti pokojnejšie, sústredenejšie, menej rozrušene. Tento efekt však netrvá dlho. Nie je to skutočné zníženie stresu, ale len potlačenie jeho prejavov, ktoré boli vyvolané predchádzajúcim nedostatkom nikotínu.

Preto môže mať užívateľ pocit, že mu nikotín pomáha, hoci v skutočnosti iba dočasne rieši problém, ktorý si telo vytvorilo samo.

Pravidelné užívanie nikotínu vedie k tomu, že si telo na jeho prítomnosť zvykne – a začne ju považovať za normálny stav. Keď hladina nikotínu klesne, objavuje sa diskomfort: nervozita, zlá nálada, nepokoj.

Nie preto, že by bol človek reálne v strese, ale preto, že mu chýba látka.

Veľkú rolu zohráva aj samotný rituál

To, čo veľa ľudí považuje za „upokojenie z nikotínu“, často súvisí s rituálom samotného užívania. Krátka pauza, známy pohyb ruky, chvíľa pre seba – to všetko má pre mozog upokojujúci účinok, bez ohľadu na to, čo presne konzumuješ.

Ide o naučenú reakciu: mozog si spojil daný úkon s úľavou, a tak ju pri opakovaní znovu očakáva. Výsledkom je, že samotný akt fajčenia alebo vapovania pôsobí ako signál pre „oddych“, aj keď ide len o dočasné potlačenie abstinenčného diskomfortu.

Krátkodobé vs. dlhodobé účinky nikotínu

Krátkodobo:

• Dostaví sa rýchly pocit úľavy a uvoľnenia.
• Znížia sa abstinenčné príznaky ako nervozita či nepokoj.
• Mozog na chvíľu získa pocit rovnováhy.

Dlhodobo:

• Mozog si na nikotín zvyká a vyžaduje ho častejšie.
• Závislosť znižuje schopnosť zvládať stres prirodzene.
• Môže sa zvyšovať úzkosť, podráždenosť a celková stresová záťaž.

Výsledok:

Nikotín síce dočasne uľaví, no dlhodobo zvyšuje citlivosť na stres a vytvára bludný kruh – čím viac ho užívaš, tým viac ho tvoje telo „potrebuje“.

Prečo je tento efekt nebezpečný

Nikotín ti síce na chvíľu uľaví, ale v skutočnosti len maskuje príznaky stresu – nerieši ich príčinu. Tento „falošný pokoj“ je problém z viacerých dôvodov:

• Vzniká závislosť, ktorá ťa núti siahať po ďalšej dávke aj bez reálneho dôvodu.
• Mozog si spája úľavu so samotným nikotínom, nie s prirodzeným zvládaním stresu.
• Postupne sa zvyšuje tolerancia, čo vedie k častejšiemu alebo silnejšiemu užívaniu.
• Telo sa dostáva do začarovaného kruhu, kde stres vyvoláva chuť na nikotín a nedostatok nikotínu zase stres.

Výsledkom je, že namiesto toho, aby si sa naučil pracovať so stresom efektívne, spoliehaš sa na krátkodobú úľavu – ktorá dlhodobo problém zhoršuje.

Existujú aj zdravšie alternatívy upokojenia

Áno, a sú dostupné každému – bez vedľajších účinkov a závislosti. Medzi najúčinnejšie spôsoby, ako znížiť napätie, patria:

Dychové cvičenia: Pomalé, vedomé dýchanie aktivuje parasympatický nervový systém a pomáha telu prepnúť z režimu „boj alebo útek“ do režimu pokoja.

Krátka prechádzka alebo fyzická aktivita: Aj pár minút pohybu znižuje hladinu stresových hormónov a zlepšuje náladu.

Vedomé prestávky počas dňa: Niekedy pomôže už len to, že na chvíľu vypneš a prehodíš myšlienky inam.

Uvedomenie si spúšťačov stresu: Keď vieš, čo ťa rozladí, môžeš reagovať skôr, než siahneš po automatickom „riešení“.

Na záver…

Nikotín ti úľavu sľubuje, ale málokedy ju naozaj prinesie. Namiesto ďalšej dávky si skús dať pauzu – na telo, aj na myšlienky. Vyskúšaj, čo funguje pre teba – pohyb, dychové cvičenia, alebo len vedomý oddych. Telo ti to rokmi vráti.