Nikotín a vývoj mozgu: Prečo je dôležité chrániť deti pred včasným užívaním nikotínu

Hoci je užívanie nikotínových produktov legálne až od 18 rokov, mnohí s ním začínajú skôr. Ohrozujú tak svoje zdravie, budúcnosť a vystavujú sa riziku vzniku závislosti. Prečo je dôležité neplnoletých pred týmito produktmi chrániť a aké môžu byť následky?

Nikotín už dávno nenájdeme len v cigaretách. 

Bezdymové produkty (e-cigarety, POD systémy, bezdymky či nikotínové vrecúška) sú ako moderná alternatíva cigariet veľmi lákavé pre tínedžerov a mladú generáciu ľudí. Práve tá je ohrozená skorým užívaním nikotínu, ktoré môže rýchlo prerásť do závislosti. 

Ich telo sa totiž ešte stále vyvíja.

Ako sa vyvíja mozog detí a tínedžerov

Vývin mozgu je zložitý a dlhodobý proces, pričom málokto vie, že prebieha až do raného dospelého veku – približne do 25. roku života. Aj keď teda legálne dospievame v osemnástich, náš mozog ešte úplne dospelý nie je.

V tomto období v našom mozgu dozrieva prefrontálny kortex, ktorý zodpovedá za:

• emočnú kontrolu, 
• schopnosť plánovať, 
  
• rozhodovať sa, 
  
• kriticky myslieť, 
  
• riešiť problémy či 
  
• posudzovať dôsledky konania. 
  

V tomto období sa prefrontálny kortex myelinizuje (obaľuje nervovými obalmi), čím sa zrýchľuje prenos signálov a zvyšuje efektivita myslenia.

Počas toho sa tiež stabilizuje naša identita, usporiadavajú sa naše hodnoty a názorové smerovanie. Zjednodušene povedané – kryštalizuje naša osobnosť. Významný je pritom vplyv prostredia, vzťahov, práce a štúdia.

Hoci je toto vývojové obdobie často podceňované, je veľmi dôležité. 

Obdobie 18 – 25 rokov je z pohľadu vývoja mozgu prechodom k samostatnému mysleniu a racionálnemu rozhodovaniu. Mladý človek už síce má právnu zodpovednosť za svoje činy, no jeho mozog ešte nedozrel do plnej kapacity.     

Preto je veľmi dôležité, aby mal podporu, priestor na objavovanie a učenie sa bez strachu z trestu, ale s určitým vedením.

Ako nikotín pôsobí na mozog

Nikotín má silný účinok na mozog, najmä preto, že ovplyvňuje neurotransmiterové systémy, ktoré sú zodpovedné za pocit odmeny. Zasahuje tiež do oblastí, ktoré ovplyvňujú pozornosť, náladu, pamäť a učenie. 

Jeho pôsobenie je obzvlášť rizikové u mladých ľudí, ktorých mozog sa ešte vyvíja.

Pôsobenie nikotínu na centrá odmeny je veľmi rýchle – pri fajčení už do 10 sekúnd. Nikotín pritom aktivuje tzv. nikotínové acetylcholínové receptory, výsledkom čoho je uvoľnenie dopamínu. 

Ten prináša pocit potešenia, uvoľnenia alebo nakopnutia.

Ako vzniká závislosť

Opakované vystavenie pôsobeniu nikotínu zvyšuje počet nikotínových acetylcholínových receptorov. Tie očakávajú prísun nikotínu a ak ho nedostanú, mozog reaguje abstinenčnými príznakmi. 

Typicky sa môže objaviť:

• podráždenosť, 
• úzkosť, 
  
• nervozita alebo 
  
• problémy so sústredením. 
  

Nikotín je neuroaktívna a vysoko návyková látka. Závislosť na nej sa môže vyvinúť pomerne rýchlo – často v priebehu týždňov až mesiacov. Podľa štúdie DANDY (Development and Assessment of Nicotine Dependence in Youth) sa však príznaky závislosti u niektorých mladých ľudí objavujú už po prvej cigarete. 

Ďalší výskum ukazuje, že do 2 mesiacov od začiatku príležitostného fajčenia zažije 50 % adolescentov aspoň jeden významný príznak závislosti. Niet pochýb, že nikotín patrí k najnávykovejším látkam. 

Niekedy totiž na vznik závislosti stačí pár potiahnutí a aj príležitostné fajčenie alebo vapovanie je rizikové.

Prečo je mozog tínedžera zraniteľnejší

1. Neuroplasticita mozgu

Ako sme už spomenuli, mozog mladých ľudí je približne do veku 25 rokov vo vývine. Jeho neuroplasticita (schopnosť mozgu meniť neurónové spojenia na základe skúseností) je stále vysoká, čo znamená, že mladý mozog je citlivejší na vznik závislosti aj pri nízkej frekvencii užívania nikotínu.

2. Slabšia kontrola

Zároveň, keďže prefrontálny kortex ešte nie je plne vyvinutý, adolescenti majú slabšiu kontrolu nad impulzívnym správaním. Môžu tak oveľa ľahšie podľahnúť túžbe po nikotíne, pričom menej zvažujú dôsledky.

3. Citlivosť na dopamín

Nikotín spôsobuje silné a rýchle uvoľnenie dopamínu. Mladí ľudia majú taktiež citlivejší dopamínový systém, ktorý výraznejšie reaguje na stimuly odmeny. V dôsledku toho je pocit odmeny silnejší ako u dospelých.

4. Psychická zraniteľnosť

Je známe, že mladí ľudia sú psychicky zraniteľnejší. Nikotín často užívajú za účelom regulácie stresu, úzkosti alebo potreby nabudenia. Tento pocit je však krátkodobý a v dlhodobom dôsledku má skôr opačný účinok. 

Ďalším častým dôvodom je potreba začleniť sa do kolektívu, v ktorom je fajčenie alebo vapovanie považované za trendové.

U adolescentov sa z týchto dôvodov môže vytvoriť závislosť už po pár týždňoch občasného užívania nikotínu. často veľmi rýchlo – väčšina zažije aspoň jeden príznak do 2 mesiacov od začatia fajčenia. Spočiatku môže ísť len o nutkanie na cigaretu. 

Podľa výskumov sa asi štvrtina z nich stáva klinicky závislými do 2 rokov.

Dlhodobé následky včasného užívania nikotínu

Dlhodobé užívanie nikotínu, obzvlášť v mladom veku, môže mať vážne fyzické, psychické a neurovývinové následky. Patria k nim najmä:

1. Trvalé zmeny v mozgu

Nikotín mení vývoj dopamínových dráh spojených s odmeňovaním, motiváciou a sebareguláciou. Môže narušiť vývoj prefrontálneho kortexu, čo vedie k zhoršenej kontrole impulzov, ťažšiemu rozhodovaniu a zvýšenej impulzivite. Tieto zmeny môžu byť trvalé.

2. Riziko ďalších závislostí

Nikotín pôsobí ako „brána“ k iným návykovým látkam. Mení totiž citlivosť mozgu na odmeňovanie, čím zvyšuje zraniteľnosť voči iným zdrojom dopamínu. Štúdie ukazujú, že mladí fajčiari majú vyššie riziko užívania alkoholu, marihuany, kokaínu a ďalších drog. 

3. Vplyv na kognitívne funkcie

U mladých užívateľov nikotínu sa častejšie objavujú problémy s pozornosťou, sústredením a pamäťou. V dôsledku toho môže nikotín ovplyvňovať výkon a výsledky v škole alebo práci, čím celkovo negatívne ovplyvňuje budúcnosť mladých ľudí.

4. Duševné zdravie

Hoci môže nikotín prinášať krátkodobý relaxačný účinok, jeho dlhodobé užívanie zvyšuje riziko úzkostných porúch a depresie. Zároveň zhoršuje schopnosť organizmu zvládať stres. Má tak celkový negatívny vplyv na psychickú odolnosť a stabilitu. 

5. Zdravotné následky na srdce a pľúca

Pravidelné užívanie nikotínu zvyšuje riziko mnohých zdravotných komplikácií, napr. oslabenia imunitného systému, vysokého krvného tlaku, zníženej funkcie pľúc, zápalov ďasien a paradentózy, porúch reprodukčného systému a taktiež vzniku niektorých typov rakoviny. 

U mladých môže viesť k predčasnému poškodeniu ciev, čo zvyšuje riziko aterosklerózy, infarktu či mozgovej mŕtvice v neskoršom veku. Konkrétne fajčenie taktiež zvyšuje riziko astmy, bronchitídy či chronickej obštrukčnej choroby pľúc. 

Pri vapovaní sa zas uvádzajú častejšie podráždenia a zápaly dýchacích ciest, ako aj riziko poškodenia pľúcneho tkaniva, tzv. EVALI (E-cigarette or Vaping Product Use-Associated Lung Injury).

6. Ťažká závislosť

Ak niekto začne s pravidelným užívaním nikotínu v mladosti, má oveľa nižšiu pravdepodobnosť, že v dospelosti prestane. Závislosť často pretrváva desaťročia, niekedy aj po celý život, a má nielen zdravotné, ale aj finančné a spoločenské dôsledky.

Ako môžu rodičia a učitelia chrániť deti?

Dôležitým prostriedkom prevencie proti užívaniu nikotínu v akejkoľvek podobe, sú práve vychovávatelia a rodičia. Deti a mladistvých je potrebné včas edukovať a vhodne upozorňovať na riziká. 

Nejde však len o zákazy, ale aj pochopenie motívov, psychickú podporu či pomoc pri zvládaní stresových situácií. Kľúčom je preto najmä otvorená a chápavá komunikácia. 

Viac o tom, ako môžu dospelí pomôcť v prevencii, sa dočítaš TU.

Zhrnutie

Fajčenie a vapovanie nie sú len nepríjemné zlozvyky, ale u mladistvých predstavujú vážne riziko pre ich zdravie, psychiku, vývoj mozgu a celkovú kvalitu života. Veda dokazuje, že adolescenti a mladí dospelí sú citlivejší na vznik závislosti a že užívanie nikotínu v tomto období ich môže negatívne ovplyvniť po zvyšok života. 

Pred včasným užívaním akýchkoľvek nikotínových produktov preto netreba zatvárať oči, ale naopak pred ním varovať.